Kto začne vojnu – prehrá

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg nedávno v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou pre nemecký týždenník povedal: „Musíme sa pripraviť na to, že to môže trvať roky.“

Ako som už niekoľkokrát povedal, táto vojna nie je ako žiadna predchádzajúca vojna; je to podrobné skúmanie na novej úrovni, predzvesť ďalšieho a ďalšieho podrobného skúmania, ktoré prídu. Toto skúmanie sa síce začalo Ruskom a Ukrajinou, ale tam sa neskončí; bude zahŕňať celú Európu a nakoniec celé ľudstvo. Bude to viesť ľudskú spoločnosť k tomu, aby sa prebudovala spôsobom, ktorý nám pomôže dosiahnuť podstatu a cieľ života.

Súčasná zmätenosť a nerozhodnosť, ktorá nás premohla, nie je negatívna. Je to stav, ktorý nutne predchádza akémukoľvek pokroku. Vždy sa viedli boje o to, kto bude vládnuť – ktorá strana, ktorý vodca alebo ktorá ideológia. Úvahy, ktoré sa nám dnes vnucujú, nás nútia určiť, aký chceme mať vzťah k našej spoločnosti, k našej krajine a k ľudstvu a čo nás posunie k dosiahnutiu stavu zavŕšenia a dokonalosti.

Boj jednotlivcov

Hoci v súčasnosti prebiehajú boje medzi jednotlivcami, ktorí sú vodcami svojich krajín, ľudia už vidia, že to nie je správna cesta pre ľudstvo, aspoň nie z hľadiska motivácie vodcov. Keď sa vodcovia budú rozhodovať s ohľadom v prospech verejnosti, a nie vo vlastný prospech, ich rozhodnutia budú správne, budú úspešné a získajú si podporu všetkých. To sa mimochodom netýka jedného konkrétneho vodcu, ale platí to pre všetkých vodcov, pretože to bude zásadný princíp vodcovstva v budúcnosti.

Vzájomná závislosť, ktorá nás dnes zdanlivo zaťažuje, spôsobuje meškanie zásielok, nedostatok potravín a energie a šírenie vírusov po celom svete, je v skutočnosti odvrátenou stranou našej vzájomnej zodpovednosti. Keď si osvojíme posolstvo vzájomnej prepojenosti, ktoré nás to učí, zistíme, že naše prepojenia neubližujú, ale umožňujú nám žiť pohodlnejšie a ľahšie, a že naša vzájomná závislosť je výzvou na prepojenie našich sŕdc, nielen našich ekonomík.

Dôvod, prečo máme v súčasnosti pocit, že svet je v kríze, je ten, že nie sme ochotní prijať našu vzájomnú závislosť. V zápase medzi vynútenou vzájomnou závislosťou a neochotou hrať podľa jej pravidiel spôsobujeme, že sa všetko uzatvára. Ak však prepojenie prijmeme, namiesto toho, aby sme ho odmietali, objavíme jeho nespočetné výhody v porovnaní s tým, keď sa musíme spoliehať len sami na seba.

Duchovná transformácia

Žijeme veľmi výnimočné obdobie v dejinách. Dochádza k zásadnej zmene, k duchovnej transformácii. Postupne sa učíme vnímať seba nielen ako jednotlivca, ale aj ako súčasť systému, s ktorým udržujeme symbiotický vzťah: My vyživujeme systém a systém vyživuje nás.

Doteraz sme sa vnímali ako samostatné bytosti. To nás vystavovalo neustálemu boju proti každému a každej veci. Náš postoj k životu vystihoval princíp prežitia najsilnejšieho.

V novom vnímaní, ktoré sa v nás prebúdza, sa náš postoj zmení na to, čo antropológ Brian Hare a výskumníčka Vanessa Woodsová označujú ako „prežitie najpriateľskejšieho“. V tomto prístupe sa bude dariť tým, ktorí sa cítia prepojení s ostatnými a konajú s ohľadom na prospech všetkých, a tí, ktorí sa držia postoja „každý sám za seba“, a tým život prinesie prehru.

Pomôže nám zúfalstvo a utrpenie

Čoskoro, a dúfam, že to príde bez väčšej bolesti, ľudstvo dospeje k úplnému zúfalstvu. Budeme cítiť, že na každom kroku a v každom bode nášho vývoja sme vystavovaní utrpeniam. Keď k tomu dospejeme, ľudia budú súhlasiť so spojením ako s poslednou možnosťou. V tom momente pevne dúfam, že ľudstvo začne uvažovať o tom, ako sa povzniesť nad ego, pretože inak nám všetkým spôsobí neznesiteľné utrpenie.

V ére, ktorá práve nastáva, nebudeme môcť vnucovať rozhodnutia iným. Nebudeme schopní utláčať ani nútiť sa navzájom do akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré nebudú chcieť prijať z vlastnej vôle. Osoba proti osobe, krajina proti krajine, režim proti režimu, nikto nebude môcť vnucovať svoje názory druhým. V novej ére platí, že kto začne vojnu – prehrá. Všetko sa bude diať skôr v spojení a na základe vzájomnosti.