Prečo je cesta k pravde ťažká? Je potrebné hľadať pravdu? Prečo?

Napokon, v tejto nudnej, zapadnutej dedine, Ju našiel. V schátranej chatrči pri ohni sedela Pravda.

Nikdy nevidel staršiu a škaredšiu ženu.

– Ty – naozaj?

Stará vráskavá čarodejnica vážne prikývla.

– Povedz mi, mám to povedať svetu? Akú správu mu mám odovzdať?

Stará žena si odpľula do ohňa a povedala: 

– Povedz im, že som mladá a krásna!

– Robert Tompkins, „V hľadaní pravdy“

Táto alegória hovorí o tom, ako hľadáme pravdu. Ak je niečo pravda, môže sa často javiť ako stará čarodejnica. Na druhej strane, ak je niečo lož, tá sa nám zdá byť krásna. A tak sa vynára otázka: je skutočne potrebné hľadať pravdu?

Určite áno. Je potrebné hľadať pravdu a usilovať sa o ňu. Pravda môže byť naozaj veľmi škaredá, ale je to jediná vyššia pravda, ktorá stojí nad všetkým, a to ju robí jedinečnou a hodnotnou.

Môže byť pravda krásna?

Ak ju tak vnímame, potom je to znak nášho nejasného vnímania. Toho, že ju nedokážeme vidieť celú správne a jednoducho sa jej poddávame.

Kedy teda pocítime pravdu?

Aby sme cítili pravdu, musíme sa povzniesť nad svoje prirodzené egoistické vlastnosti, ktoré nás nútia užívať si svoj vlastný blahobyt na úkor iných a prírody. Musíme sa od nich odpútať. Až potom sa môžeme priblížiť k pravde, objaviť ju, a to čo nájdeme, bude našou jedinou pravdou.

Povzniesť sa nad naše vrodené egoistické vlastnosti znamená povzniesť sa nad naše predstavy o škaredom a krásnom, kde budeme hodnotiť to, čo považujeme za príjemné a nepríjemné na základe úplne iných hodnôt.

V našich egoistických túžbach je„príjemné“ čo nás momentálne napĺňa potešením a iba pre naše vlastné potešenie. „Nepríjemné“ je, keď nemôžeme prijať potešenie, po ktorom túžime. Rozdielnosť hodnôt, ktorú objavujeme nad našimi egoistickými túžbami, je opačná: totiž, že „príjemné“ sa stáva schopnosťou odovzdávať ostatným a prírode a „nepríjemné“ je, keď ostatným a prírode neodovzdávame alebo odovzdávať nemôžeme.

Ako teda môžeme akceptovať pravdu?

Musíme sa povzniesť nad svoje ja, aby sme sa na svet mohli pozerať z vyššej úrovne. Potom potrebujeme pochopiť čo hľadáme, kde sa nachádzame a kde by mala byť tá pravda, ktorú hľadáme.

Rovnako potrebujeme veľkú silu na to, aby sme hľadali pravdu a neodbočili z jej cesty. Naša povaha je egoistická a preto pred hľadaním pravdy prirodzene hľadáme únik. Aby sme sa vydali na cestu pravdy a ostali na nej, potrebujeme cítiť určitú naliehavosť.

A akú pravdu hľadáme?

Je to zmysel života.

Zmysel života môžeme objaviť, dosiahnuť, odhaliť, pochopiť, zhodnotiť a precítiť ak sa povznesieme nad svoje Ja.

Čo to znamená „povzniesť sa nad svoje Ja“?

V prvom rade to znamená, že prestaneme všetko hodnotiť na základe nášho vlastného vkusu a chápania, našich nespočetných hodnotiacich systémov, ktoré sú súčasťou nášho egoistického uvažovania a vnímania.

Ťažkosti pri dosahovaní pravdy sú spôsobené potrebou povzniesť sa nad naše „Ja“, nad „Ja“ človeka. Ak sa nám to nedarí, sme vždy pod vplyvom svojich egoistických túžob, ktoré nás neustále kŕmia klamstvami a držia nás v obrovskej vzdialenosti od pravdy.

Napriek neuveriteľným ťažkostiam pri hľadaní pravdy však čoraz viac ľudí pociťuje jej dôležitosť. Aby ju našli, sú ochotní vynaložiť veľké úsilie. Musíme byť však pripravení na to, že pravda je podľa uvedenej alegórie stará škaredá čarodejnica. A s tým môžeme súhlasiť práve preto, že je to pravda.