Náš život nie je zasvätený životu, ale pochopeniu toho, prečo žijeme.

Nový izraelský dokumentárny film sa zaoberá rastúcim trendom v Izraeli: otvoreným manželstvom. Film predstavuje páry, ktoré vyjadrujú pocit stagnácie vo svojom manželstve a chcú svoj vzťah „oživiť“. Otvorené manželstvo je len jedným z aspektov oveľa širšieho fenoménu zrýchleného pretvárania a rozpadu rodinnej jednotky v snahe „osviežiť“ vzťahy ľudí a „oživiť“ ich životy.

Chápem, odkiaľ pramení táto potreba. Ľudia sú dynamické bytosti. Ako takí potrebujú neustále zmeny a inovácie. To ale nemá nič spoločné s tým, či sme alebo nie sme od prírody monogamní.

Súčasné vnímanie je také, že ľudia zakladajú rodiny, vychovávajú deti, vychovávajú ich k samostatnosti a zomierajú. Očakávame, že to bude trvať večne, ale to nie je naše povolanie; je to spôsob žitia zvierat a my máme v sebe niečo, čo nepatrí do ríše zvierat: Nielenže žijeme, ale pýtame sa na zmysel života. Či už to vieme, alebo nie, náš život nie je zasvätený životu, ale pochopeniu toho, prečo žijeme.

Otázka o zmysle života vo väčšine ľudí ešte stále drieme, ale u mnohých ľudí sa už prebudila a žiada si odpovede. Každý deň sa prebúdza u mnoho ďalších. Pre takýchto ľudí nie je nič samozrejmé, všetko spochybňujú a potrebujú pochopiť, prečo robia to, čo robia. Nie je to túžba ničiť, ale snaha pochopiť, porozumieť všetkému, čo sa deje na najhlbšej úrovni.

Táto snaha je dôvodom rozbitia našich tradičných spoločenských inštitúcií. Nájdete ju nielen v našich domovoch, ale v každom aspekte nášho života. Spochybňujeme vzdelávanie, ekonomické systémy, formy vlády, náboženstvo aj rodinu.

Aj keď nemôžeme nájsť odpovede, spochybňovanie existujúcich systémov má rozhodujúcu hodnotu. Nedôvera a vyhýbanie sa im nás oslobodzuje od pút tradície a morálnych obmedzení a pocit slobody nám umožňuje rozvíjať niečo úplne nové. Niečo, čo nie je anarchia, ale zdravšie a plnohodnotnejšie vzťahy. Takáto spoločnosť bude spoločnosťou, v ktorej sa každý ochotne a dobrovoľne angažuje.

Pestovať duchovné spojenia

V takejto spoločnosti sú ľudia oddaní nielen svojej rodine, ale aj celému spoločenstvu a napokon celému ľudstvu. Navyše sú oddaní v rovnakej miere, ba dokonca ešte viac, ako sú v súčasnosti oddaní svojim rodinám. Tento záväzok si však musia vybrať slobodne a nemožno ich nútiť, aby zostali odhodlaní, ak sa rozhodnú odísť. Možno je ťažké predstaviť si takýto záväzok v súčasnosti, ale ľudstvo k nemu napriek tomu smeruje.

V takejto spoločnosti, kde je každý oddaný každému, sa každý stará o každého a prirodzené pocity odcudzenia a podozrievania už v spoločnosti neudávajú tón.

Rodinné väzby v takejto spoločnosti budú veľmi silné a pevné, ale nie preto, že by ľudia boli nútení zostať monogamní. Zmení sa celý účel vzťahu, čím sa otázky monogamie a vernosti stanú irelevantnými.

V tejto spoločnosti budúcnosti sa ľudia budú viac sústreďovať na svoj duchovný život než na fyzický. Budú pestovať svoje duchovné spojenia, namiesto toho, aby sa zameriavali na svoje fyzické činy. Takíto ľudia sa nebudú posudzovať podľa toho, či dokážu uspokojiť svoje vlastné rozmary, ale podľa toho, aký prínos majú pre svoju komunitu.

Žiť v takomto spoločenstve znamená, že všetci okolo vás sa o vás starajú a pomáhajú vám rásť. Prirodzeným výsledkom bude, že budete chcieť robiť to isté pre nich.

Keď ľudia pracujú na tejto úrovni, cítia sa slobodní, pretože môžu slobodne dávať a od každého dostávajú. Nepotrebujú „osviežovať“ svoje vzťahy, pretože ich vzťahy nikdy nezovšednejú. Čím viac ľudia dávajú a prijímajú, tým viac rastú a menia sa a dynamika vzťahov ich udržiava nových a vitálnych.

Pripúšťam, že tam ešte nie sme, ale práve k tomu ľudstvo smeruje. To, ako rýchlo sa tam dostaneme, závisí od nás, a podľa môjho názoru čím skôr, tým lepšie.