Aké sú pravidlá lásky?

„Miluj svojho blížneho ako seba samého, toto je veľké pravidlo Tóry.“ Musíme pochopiť, že „veľké pravidlo Tóry“ je základný zákon prírody, ktorý zahŕňa celý vesmír. Ak sa dostatočne pripravíme, potom prídeme na to, že samotný život existuje výlučne vďaka tomuto zákonu lásky k druhým, takej ako k sebe samým.

Akýkoľvek druh spojenia je možný len vďaka zvláštnej sile, ktorá umožňuje, ba dokonca vyžaduje, zjednotenie rôznych, aj protikladných, častí, či už ide o častice, polia alebo prvky živých buniek alebo ľudí. Táto externá sila, základný zákon prírody, ktorý je zákonom lásky a spojenia, ovplyvňuje všetky časti prírody, núti ich spájať sa, podľa čoho sa časti postupne približujú k sebe a rozvíjajú čoraz zložitejšie systémy na nehybnej, rastlinnej, živočíšnej, ľudskej a potom duchovnej úrovni.

Tento zákon lásky, ktorý podnecuje vzájomné prepojenie a vzájomnú závislosť v celej nehybnej, vegetatívnej a živej úrovni prírody, vzniká bez účasti človeka, t. j. evolučnými procesmi na týchto úrovniach. Zákon prírody tu určuje a diktuje všetko v živote a my ľudia sa ocitáme pod jeho takzvaným „evolučným parným valcom“, t. j. samotná evolúcia nás ženie k čoraz väčšiemu prepájaniu bez toho, aby sa nás pýtala na náš názor v tejto veci.

Prirodzený zákon lásky

Preto mimo nehybnej, vegetatívnej a animálnej úrovne prírody, na ľudskej úrovni, ak začneme prijímať realizáciu tohto zákona, prídeme na to, že pravidlo „miluj svojho blížneho ako seba samého“ je životným zákonom. Nič by neexistovalo bez spojenia medzi nami a prírodou.

Prostredníctvom takéhoto objavu začneme sami od seba nadobúdať vedomie tohto najvyššieho zákona, hoci na začiatku zistíme, že postoj milovať iných ako seba samého nám úplne uniká, pretože iní sa nám zdajú byť cudzí, dokonca úplne protikladní.

Napriek tomu si musíme uvedomiť prirodzený zákon lásky a spojenia v našich ľudských vzťahoch. Je potrebné ho najprv študovať a pozorovať, ako pôsobí v celej prírode. Od Veľkého tresku až po našu súčasnosť by sa mohlo zdať, že sa vyvíjame procesom nespojenia a nezhody, ale v skutočnosti prebieha neustály proces vývoja k vyšším a vyšším stavom spojenia a takýto vývoj pokračuje, čo núti hmotu, aby si sama od seba uvedomila základný zákon prírody.

V poslednom bode sa my ľudia stotožníme so silou a zákonom prírody v našich vzájomných spojeniach, pričom si uvedomíme zákon „miluj svojho blížneho ako seba samého“ medzi sebou navzájom a v spojení s prírodou.