Kráľovná Alžbeta a úloha monarchií

„Vyhlasujem pred vami všetkými, že celý svoj život, či už bude dlhý alebo krátky, zasvätím vašim službám.“ To boli slová záväzku vtedajšej princeznej Alžbety pred tým, ako sa stala kráľovnou. Je prvým britským monarchom, ktorý oslávil platinové jubileum svojej vlády. Tento mesiac si pripomíname sedemdesiat rokov jej služby ľudu Spojeného kráľovstva. Ľudia sa z jej príkladu môžu učiť, ako aj počas búrok stáť za svojimi slovami a ako si v neochvejnej oddanosti udržať roľu panovníčky.

Táto drobná, ale mohutná dáma vládla Británii sedem desaťročí, pričom v sebe ukrývala kontrasty medzi túžbou po impériu a moderným multikulturalizmom. Preukázala veľkú vyrovnanosť aj v dobe, kedy sa intímne a zahanbujúce detaily o jej rodine šírili svetovými médiami.

Podľa nedávneho prieskumu agentúry YouGov si šesť z desiatich Britov (62 %) myslí, že Británia by mala mať monarchiu aj v budúcnosti. Drvivá väčšina, osem z desiatich ľudí (81 %), má na kráľovnú pozitívny názor. Naopak, Harry a Meghan Merkelová patria medzi najmenej obľúbených, aj keď mladšia generácia má na nich pozitívnejší názor. Mladí ľudia zároveň viac pochybujú o význame monarchie v Británii. Len 33 % ľudí vo veku 18 až 24 rokov si myslí, že monarchia by mala byť naďalej zachovaná.

Napriek otázkam týkajúcich sa privilégií a právoplatnosti monarchie neexistuje vo Veľkej Británii stabilnejšia inštitúcia ako konštitučná monarchia, z ktorej existencie ľudia celkovo viac získavajú, ako strácajú.

Poskytovať svetu potrebnú mieru stability

Kráľovná vo svojich 96 rokoch, hoci sa u nej prejavuje fyzická krehkosť, poskytuje stabilitu súčasnej spoločnosti v nepokojnom modernom svete. Nepoznám iného vodcu, ako je ona – ženu, ktorá si uvedomuje a prijíma zodpovednosť moci svojej role s nevídaným nasadením, ženu, ktorá koná s odhodlaním a skalopevnou vôľou, ktorá presne vie, ako má fungovať, aby poskytla svetu potrebnú mieru stability.

Prijíma hostí, zúčastňuje sa na ceremóniách, dokonca chodí na poľovačky do Škótska – nie pre vlastné potešenie, ale ako súčasť kráľovského protokolu. Buď jej sláva.

Alžbeta II. Je zrejme poslednou kráľovnou svojho druhu. Čas plynie a všetci potomkovia koruny prejavujú určitú prázdnotu, ktorá nie je vhodným predpokladom pre budúcich monarchov. Skutoční králi či kráľovné nesmú konať podľa svojej súkromnej vôle, túžob a vnútorných pocitov, ale podľa toho, čo je žiaduce pre ich rolu.

V zdanlivo rútiacom sa svete by pojem kráľ, kráľovstvo či vládnuci vodca, mal poskytovať nádej a dať príklad, ako obstáť na rozbúrenej politickej medzinárodnej scéne. Preto si nemyslím, že nastal čas, keď je možné zrušiť spojenie britskej monarchie s Kanadou, Austráliou a menšími krajinami Spojeného kráľovstva.

Kráľovské rodiny pôsobia ako štátny symbol ľudu a musia byť v službách más, aby pomohli zabezpečiť stabilné a silné spoločnosti. Podobne ako kráľovstvo prírodnej ríše, aj kráľovské dynastie na zemi sú trvalým, stabilným a nemenným faktorom, ktorý sa tiahne ako niť spájajúca časové obdobia a generácie. Rovnako ako v prírode panuje hierarchia, aj monarchia by mala byť zárukou vhodnej formy riadenia a spojenia ľudskej spoločnosti, v dnešnej dobe tak veľmi potrebnou.