Čo predchádza myšlienke?

Prapôvodnou matériou a základom všetkého, čo bolo stvorené, je túžba.
Túžba je teda prvotná a myslenie je plodom túžby. Aby sme dosiahli to, po čom túžime, musí sa myšlienka rozvíjať spolu s túžbou, v súlade s ňou.

Bez ohľadu na to, ako veľmi sa bránime myšlienke, že túžba predchádza myšlienku, predsa len myseľ – a teda aj myslenie – je služobníkom túžby a vyvíja sa len preto, aby slúžila túžbe.

A z toho vyplýva, že naša myseľ nikdy nemôže byť objektívna a nezávislá od našich túžob. Iba pod vplyvom prostredia, teda sociálnych, kultúrnych a iných výchovných podnetov, ktoré nás obklopujú, môžeme svoje túžby meniť.

Inými slovami, je dôležité, aby sme v našom prostredí mohli pozorovať, ako nám prostredie pomáha napĺňať jednu túžbu na úkor inej. Znamená to teda, že môžeme zmeniť to, po čom túžime.

Ak pochopíme tento princíp a obrovský význam vplyvu prostredia na nás, môžeme neustále harmonicky rozvíjať svoje túžby aj svoju myseľ pod vplyvom prostredia, čo nás vedie ku konečnému cieľu nášho života – harmonickému spojeniu, v ktorom objavíme pozitívnu silu ukrytú v prírode.

Ak sú však naše túžby príliš veľké a naša myseľ nie je dostatočne rozvinutá na ich realizáciu, môžeme stratiť schopnosť logicky myslieť a konať.