Je Európa na pokraji jadrovej vojny?

Súčasná doba odhaľuje zraniteľnosť Európy a riziko ďalšej eskalácie vojny, ktorá môže vypuknúť v zlomku sekundy. Fínsko a Švédsko oznámili, že chcú požiadať o členstvo v NATO. Na druhej strane Rusko vníma tento krok ako hrozbu a varovalo pred vojenskou reakciou vrátane nasadenia jadrových a hypersonických zbraní v oblasti Baltského mora, ak tieto krajiny do aliancie vstúpia.

Fínsko a Švédsko na základe prieskumov verejnej mienky tvrdia, že vojna na Ukrajine podnietila rastúcu podporu verejnosti, aby sa stali súčasťou 30-člennej vojenskej aliancie. Obe severské krajiny sa desaťročia zdržiavali vstupu do NATO v snahe zachovať neutralitu, ale zdá sa, že tieto ich kalkulácie sa zmenili.

Mohlo by sa napätie v Európe rozvinúť do podoby jadrového konfliktu?

Predovšetkým, hneď ako sa skončí vojna na Ukrajine, pohľad európskych krajín a sveta vo všeobecnosti na budúcnosť sa zásadne zmení. Hodnotenia života pred konfliktom a po ňom – ak sa to dá nazvať konfliktom, pretože je to zložitejšie – určia, čo všetkých čaká.

Kým však nepochopíme, že práve naša vrodená ľudská túžba po nadvláde nijako neprispieva k pozitívnej zmene vo svete, bude táto naďalej predstavovať globálnu hrozbu pre nás všetkých a nebezpečenstvo jadrovej vojny v Európe a inde vo svete bude pretrvávať.

Riziká jadrovej expanzie vznikajú s určitým cieľom: aby ľudstvo pochopilo, že hrozba a nadvláda nie sú správnym spôsobom riešenia problémov medzi krajinami. Keďže jadrové zbrane majú schopnosť vyhubiť celé populácie, nútia svet a každého človeka, aby sa takéhoto výsledku obával a zvažoval, ako zmeniť ľudskú spoločnosť ako celok, aby sa takýto katastrofický scenár nikdy nenaplnil.

Zmeniť smer svojho konania

Toto poučenie by sme si mali vziať z predchádzajúcich bolestných udalostí v dejinách, ale žiaľ, ľudstvo sa z predchádzajúcich úderov nepoučilo. Preto stále znovu a znovu narážame kosou na ten istý kameň.

Svojmu úplnému vyhladeniu budeme schopní zabrániť len vtedy, keď si uvedomíme, že vládnutie prostredníctvom nenávisti a rozdeľovania len dláždi cestu k našej záhube. Akákoľvek nádej na lepšiu budúcnosť závisí od našej ochoty zmeniť náš úzko egoistický pohľad na komplexnejší a viac integrujúci pohľad na vzťahy medzi ľuďmi aj krajinami.

Ako vysvetľuje popredný kabalista Ba’al HaSulam vo svojej oči otvárajúcej zbierke Spisy poslednej generácie: „Bomby urobia svoje a preživším, ktorí po skaze zostanú, nezostane nič iné, len vziať na seba tento údel vytvoriť nový svet, v ktorom jednotlivci aj národy nebudú vo svoj prospech pracovať viac, než je nevyhnutné na ich živobytie, zatiaľ čo všetko ostatné budú robiť v prospech ostatných.“

Dúfajme, že nemusíme dospieť až do bodu zúfalstva, aby sme zareagovali a zmenili smer svojho konania od vlastného sebeckého prospechu k spolupráci a vzájomnej starostlivosti.