Omicron? To najhoršie ešte len príde

Uplynul viac než mesiac, odkedy sa prvýkrát objavil nový variant Covidu – Omicron. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa tento kmeň šíri „rýchlosťou, akú sme nezaznamenali pri žiadnom predchádzajúcom variante“. WHO tiež varuje, že hoci „sedemdesiatsedem krajín už nahlásilo prípady Omicronu… skutočnosť je taká, že Omicron je pravdepodobne vo väčšine krajín, aj keď ešte nebol zistený“.

Napriek tomu nám omikrónová vlna nehovorí nič, čo nám nepovedali predchádzajúce vlny. Jediný dôvod, prečo je tu, je ten, že v predchádzajúcich vlnách sme neboli pozorní, a tak sa objavila rýchlejšia, nevyspytateľnejšia forma. Čím viac budeme ignorovať posolstvo, ktoré dostávame prostredníctvom vírusu, tým škodlivejšie budú tieto kmene a k nim sa pridajú ďalšie prírodné katastrofy, ktoré budú toto posolstvo šíriť.

O stvorení si myslíme, že sa skladá z jednotlivých častí, ale v skutočnosti tieto časti tvoria jeden celok, organizmus, ktorého orgány fungujú v neoddeliteľnej vzájomnej závislosti. Jedinou časťou stvorenia, ktorá na tento modus operandi zabúda, je ľudstvo. V dôsledku toho sa správame v rozpore s tým, ako funguje celé stvorenie, čo nás stavia do rozporu s celou realitou. Preto máme pocit, že príroda je voči nám nepriateľská a bojovná. Keby sme sa správali v súlade so zvyškom prírody, cítili by sme harmóniu a pokoj vo všetkom, čo sa deje.

Pandémie a iné prírodné katastrofy sú dôsledkom našej nesúrodosti s prírodou. Ak by sme venovali trochu času a vedeckého úsilia budovaniu spoločnosti založenej na reciprocite, ktorá je izolovaná od zvyšku spoločnosti a ktorej členovia sa snažia budovať vrúcne vzťahy, mohli by sme vidieť účinky na zdravie členov tejto skupiny.

To najhoršie ešte len príde

Žiaľ, nevidím, že by sa o to ľudstvo pokúsilo; sme jednoducho príliš sebeckí na to, aby sme to dokázali. Takmer v každej krajine dochádza k protestom a nedôvere medzi občanmi a úradmi. Dokonca aj hlavy štátov, ktoré nabádajú ľudí, aby dodržiavali pokyny, sú prichytené pri večierkoch bez masiek alebo požadovaného odstupu.

Napriek tomu vzdorovitý duch ľudí nemusí byť nevyhnutne negatívny, pretože naznačuje hlboké zmeny. Ľudia už dnes nie sú ochotní plniť akékoľvek príkazy. Drogy, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi zakázané, sú dnes povolené aj na „rekreačné“ účely a ľudia sú vo všeobecnosti voči príkazom úradov priebojnejší.

Zo všetkých týchto dôvodov to najhoršie ešte len príde. Podľa môjho názoru sa blížime k dobe, keď sa objaví taký prudký vírus, ktorý nás prinúti zostať doma, utesniť okno, filtrovať vzduch, ktorý vpúšťame do interiéru, umývať jedlo, ktoré jeme, mydlom skôr, ako sa ho dotkneme, a (nejako) čistiť aj pitnú vodu.

V tejto chvíli sa duchovné spojenie, v ktorom by sme všetci cítili, že sme súčasťou jedného mechanizmu, zdá byť vzdialené. Je to však to, čo je základom prírody. Preto, keď budú údery prírody čoraz častejšie a intenzívnejšie, prinúti nás to upriamiť pozornosť na spojenie medzi nami ako na jediné východisko. V tej chvíli budeme súhlasiť s tým, že sa naučíme, ako si vytvoriť solidaritu a jednotu a ako vo svojich srdciach urobiť priestor pre druhých.

V tom momente, keď obrátime svoju prirodzenosť od prijímania k dávaniu, objavíme krásu a radosť z dávania. V takomto stave nás už žiadna pandémia nebude šikanovať. Navyše sa naučíme vážiť si ego, ktoré nás svojím krivoľakým spôsobom priviedlo k tomu, aby sme odhalili to dobré a príjemné vo stvorení. Je to tak, ako hovorili naši mudrci: „Ako vydobytie svetla z vnútra tmy.“