Vzostupy a pády veľkých majstrov

Skladajú majstrovské diela, ktoré rozjasňujú naše životy, maľujú obrazy, ktoré zachytávajú ducha svojej doby, a z mŕtveho kameňa vytesávajú živé ikony. Veľkí umelci obohacujú naše životy a napĺňajú ich emóciami a úžasom. Niektorí majstri však boli (a sú) odporní ľudia.

Skladateľ Richard Wagner bol zúrivý antisemita. Zo siedmich najdôležitejších žien v živote Pabla Picassa sa dve zbláznili a dve spáchali samovraždu. Gustave Flaubert, autor Madame Bovary, platil za sex s chlapcami a spisovateľ Norman Mailer sa raz pokúsil zabiť jednu zo svojich manželiek. V skutočnosti existuje dosť príkladov nepríjemných umelcov na to, aby sme od nich očakávali skôr ohavnosti než opak.

V skutočnosti neexistuje dôvod, prečo by mali byť tvoriví ľudia „spravodlivejší“ ako my ostatní. Umenie a morálka spolu nemajú nič spoločné, a ak očakávame, že mať budú, je to naša chyba.

Tvoriví ľudia, ktorí sú svojou povahou výnimoční, sú dokonca náchylnejší na morálne chyby ako my ostatní. Ich vzostupy sú vyššie ako naše a ich pády sú hlbšie než naše. Pohybujú sa medzi extrémami, ale nakoniec sú rovnakí ako my všetci: sú to egocentrickí jedinci.

Zamyslieť sa nad životom a jeho zmyslom

Všetci v sebe máme tie najvyššie, najušľachtilejšie city a myšlienky, ale aj tie najnižšie, najopovrhnutiahodnejšie. A len keď si uvedomíme, čo v sebe máme, môžeme rásť. Ak máme k dispozícii len jednu stranu škály, nikdy nepoznáme tú druhú a nebudeme si medzi nimi vedieť vybrať. Budeme robotmi a nie ľudskými bytosťami.

Kráľ Šalamún o tom povedal: „Nie je na zemi spravodlivého človeka, ktorý by konal dobro a nehrešil“ (Kazateľ 7, 20). Inými slovami, len keď objavíme svoju pravú prirodzenosť, môžeme sa vedome rozhodnúť byť dobrí, a to z nás robí spravodlivých ľudí, a nie robotov.

Kým sa nenapravíme, všetko, čo robíme, robíme pre seba. Umelci nie sú výnimkou, čo však neznižuje veľkosť ich diel. Pretože idú do extrémov, keď sú na vrchole, vytvárajú skutočne nádherné diela, z ktorých sa môžeme tešiť všetci. Napriek tomu by sme od nich nemali očakávať samozrejmú nápravu v ich osobnom živote, pretože aj oni musia prejsť rovnakým procesom uvedomenia si skazenosti ľudskej povahy a rozhodnutia povzniesť sa nad ňu.

V určitom okamihu budeme musieť všetci počítať so svojou prirodzenosťou a uznať, že škodíme sebe navzájom i celej prírode. Uvedomíme si, že ak chceme prežiť, musíme sa stať spravodlivejšími a menej zlými, než akými máme sklon byť. Medzitým však môžeme ťažiť z diel veľkých umelcov, a ak nás prinútia zamyslieť sa nad životom a jeho zmyslom, tým lepšie.