Cesta za šťastím Dalea Carnegieho

Dale Carnegie bol americký psychológ, rečník a spisovateľ. Svojím inšpiratívnym učením a najpredávanejšími knihami výrazne ovplyvnil nespočetné množstvo životov. Carnegieho najznámejšia kniha „Ako získavať priateľov a pôsobiť na ľudí“ je stálicou v oblasti sebarozvojovej literatúry. Po celom svete sa predalo niekoľko miliónov výtlačkov a naďalej je obľúbeným zdrojom informácií na zlepšenie zručností v oblasti medziľudskej komunikácie. Carnegieho prednášky a semináre lákajú veľké davy ľudí, ktorí túžia získať prehľad o osobnom raste a lepších komunikačných zručnostiach.

Je pozoruhodné, že popredný americký zástanca neochvejného optimizmu a nadšenia prežíval na sklonku života obdobie depresie a osamelosti. Po diagnostikovaní rakoviny lymfatických ciev Dalea Carnegieho prepadli pocity smútku a izolácie. Tieto pocity sa znásobili tým, že v tomto ťažkom období mu chýbali blízki priatelia. Napriek tomu, že vo svojom učení zdôrazňoval dôležitosť medziľudských vzťahov a hodnotu pevných vzťahov, ocitol sa bez podpory, ktorú počas svojej kariéry presadzoval.

Význam zmysluplných vzťahov

Nemožno prehliadnuť iróniu v jeho osude. Hoci Carnegie poskytol poradenstvo a inšpiráciu miliónom ľudí, jeho knihy a prednášky mu nezabezpečili imunitu pred bojom so samotou a nepriazňou osudu. To svedčí o limitoch, ktoré takéto učenie, založené na psychológii, môže dosiahnuť. Carnegie mal síce pravdu, keď zdôrazňoval význam zmysluplných vzťahov a silných sociálnych sietí, ale na dosiahnutie skutočného spojenia a šťastia potrebujeme viac než len psychológiu.

Predsa len sme sa narodili ako egoisti, ktorí túžia po potešení len pre svoj vlastný prospech, a psychológia všetko meria len z hľadiska našej egoistickej podstaty. To je dôvod, prečo napriek použitiu tých najlepších psychologických trikov môžeme zostať sami a osamelí, práve keď druhých potrebujeme najviac. Rovnako tak sa môžeme ľahko odvrátiť od druhých, keď nám ich prítomnosť už neprináša úžitok.

Ako starneme, naše egoistické sily postupne slabnú a rozplývajú sa. Keď stratíme všetky túžby, telo umiera. Presné okolnosti smrti Dalea Carnegieho zostávajú neisté.

V oficiálnom vyhlásení spoločnosti Dale Carnegie & Associates sa uvádza, že zomrel na Hodgkinov lymfóm, ale všeobecne sa špekuluje, že spáchal samovraždu. Neskôr novinár Irving Tressler napísal knihu „Ako stratiť priateľov a odcudziť sa ľuďom“ ako neautorizovanú paródiu na klasickú Carnegieho knihu a sám spáchal samovraždu. Podobne ako mnohí iní, obaja odišli zo sveta sami a sklamaní.

Všetci zomierame sami. Pred smrťou sa ľudia cítia úplne odtrhnutí a odcudzení od ostatných. Carnegieho odborné znalosti nestačili na to, aby mu pomohli. Rozvoj žiaduceho spojenia medzi ľuďmi si vyžaduje využitie pozitívnej sily, ktorá pramení z prírody a prichádza vďaka pochopeniu múdrosti kabaly.

Mimo čas a priestor

Ľudia, ktorí študujú kabalu, sa môžu spojiť so stvorením, s dušami (súčasnými, minulými a budúcimi), nad časom a nad záležitosťami tohto sveta. Ani smrť fyzického tela toto spojenie nepreruší. Dokonca ani smrť fyzického tela takéto spojenie nepreruší. Kabala nám umožňuje rozvíjať dušu a nadviazať veľmi blízky a pozitívny vzťah s inými ľuďmi ako časťami našej vlastnej duše. Takáto blízkosť sa realizuje prostredníctvom vzostupu po duchovnom rebríčku, čím nás povznesie do stavu spojenia a absolútneho šťastia.

Ak sa nám nepodarí dosiahnuť takýto stav v súčasnom živote, telo zomrie a my opustíme tento svet tak, ako sme doň vstúpili – bez ničoho. Túžba po radosti sa opäť oblieka do iných hmotných tiel a takéto reinkarnácie pokračujú, až kým nedosiahneme svoj konečný cieľ.

Kabalisti necítia žiadnu smrť. Duša je večná a keď sa s ňou spojíme, už nie sme obmedzení priestorom a časom. Život na tomto svete potom vnímame ako prostriedok k nekonečne lepšej realite, ktorá je nám momentálne skrytá. Môžeme ju pocítiť len vtedy, keď získame pozitívnu silu odovzdávania a lásky, ktorá pramení z prírody. Vtedy vidíme, ako sila odovzdávania a lásky napĺňa všetko a každý je v nej zahrnutý. Potom môžeme opustiť klietky osamelosti nášho individuálneho ega a prekonať pocit samoty, napriek našim snahám „získavať si priateľov a ovplyvňovať ľudí“.